Bežkyňa Alexandra Štuková: Keď to nejde, je potrebná zmena
Alex je zanietená bežkyňa, ktorá má za sebou viacero slušných výsledkov na viacerých športových podujatiach.
Napríklad v júli sa jej podarilo na 23. ME v atletike v Amsterdame postúpiť do semifinále a obsadiť krásne 19. miesto na 800 m.
Chcete vedieť, ako si Alex spomína na svoje športové začiatky, čo jej šport dáva a ako sa jej podarilo prekonať športové krízy? V tom prípade čítajte ďalej. Dozviete sa viac aj o bežeckej komunite adidas Runners.
Ako si sa dostala k športu?
Najprv som začala chodiť na základnej škole do športovej triedy. Odmalička som pohybovo vynikala nad mojimi rovesníkmi. Na detskom ihrisku som bola pre ostatných doslova atrakciou, kým sa ostatné deti hrali v piesku, ja som vyliezla na tú najvyššiu preliezačku a visela som dolu hlavou. Neskôr som začala navštevovať športovú triedu, kde sme si mohli vybrať medzi atletikou a volejbalom. Viac ma to ťahalo k behu. Zo začiatku som nebola až taká dobrá, ale stále ma to bavilo a postupne sa dostavili aj výsledky.
Ako to bolo na strednej škole?
Popri štúdiu gymnázia som trénovala v atletickom klube AC Malacky, ktorý bol v mieste môjho bydliska, čo mi veľmi vyhovovalo, pretože skĺbiť dennodenný tréning so štúdiom, bolo náročné. Často som si dala budík na 5:00 a drvila sa chémiu, čo ma bavilo oveľa menej ako tréningy. Ale to neznamená, že som nebola dobrá študentka. Vždy som všetko robila na 100 %.
Už vtedy si pretekala?
Áno. Už ako deviatačka som išla na majstrovstvá Slovenska a vtedy to začalo. Každým pretekom som sa zlepšovala a postupne som ovládla slovenské tabuľky. Na gymnáziu som sa zúčastňovala už aj medzinárodných pretekov, ako napríklad svetovej gymnaziády, dokonca sa mi ju podarilo vyhrať a zabehnúť limit na MS juniorov, a to som bola ešte len dorastenka.
Zdroj: Alexandra Štuková
Pre dieťa to musí byť drina.
Bola, ale nepociťovala som to tak, že by ma to zaťažovalo. Našla som sa v tom.
Ani v puberte neprišiel zlom?
Nie, u mňa nie. Veľmi mi nechýbalo ani to, že nemôžem ísť von, kedy chcem, pretože moja drina sa mi zúročila vo výsledkoch. Beh sa stal pre mňa životným štýlom. Voľba vysokej školy bola pre mňa jasná. FTVŠ odbor trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy. S prechodom do novej školy som zmenila trénera a začala som trénovať v Bratislave.
Ako vnímaš život vrcholového športovca?
Neviem, či práve vrcholového ☺. Je to náročné, pretože pracujem, sama trénujem a trénujem aj deti, a aby toho nebolo málo, začala som trénovať aj dospelých. Od rána do večera som v jednom kolotoči. Môj život v mnohom pripomína život vojaka. Priznám sa, že ma takýto život baví a zatiaľ si iný neviem predstaviť.
Nejde ti už beh na nervy?
Takéto stavy som mala minulý rok, keď mi nevyšla sezóna a moja výkonnosť stagnovala. Pomýšľala som aj na ukončenie športovej kariéry. Povedala som si, že to ešte skúsim, zmenila som trénera a tiež som prešla na dlhšiu trať, na osemstovku. Čuduj sa svete, ono to vyšlo. A to mi nalialo novú krv do žíl.
Zdroj: Alexandra Štuková
Čo bolo kľúčové?
V prvom rade tréner, s ktorým sme si sadli, je tiež Záhorák ako ja. Ostatné prišlo akosi samo.
Čo ti beh dal do života?
Dal mi veľa zážitkov aj kamarátov. Dostala som sa na zaujímavé miesta, ktoré by som inak nevidela. Som rada, že som sa rozhodla pre šport. Vďaka športu som nadobudla morálno-vôľové vlastnosti, napríklad cieľavedomosť, húževnatosť.
Máš v behu ešte nejaké méty, ktoré by si chcela dosiahnuť?
Samozrejme, môj najväčší sen je dostať sa na olympijské hry a toho sa nemienim vzdať.
Čo napríklad maratón?
Raz určite, ale zatiaľ stále zostávam pri kratších behoch. Maratón sa dá zabehnúť aj v štyridsiatke.
Ako to celé zvládaš psychicky – prácu, vlastné tréningy, preteky, tréningy iných?
V mladšom veku som psychiku neriešila. Jednoducho som šla na preteky a podala výkon. Extra som neprežívala ani to, keď sa mi podarilo dosiahnuť nejaký úspech. Pri neúspechoch je to vyčerpávajúce aj na psychiku. Prestala som si veriť. Našťastie sa to zmenilo. Je dôležité, aby človek šiel na preteky s tým, že si verí a úspech sa určite dostaví.
Zdroj: Alexandra Štuková
Je niekto, kto ťa motivuje, alebo to zvládaš sama?
Podporuje ma rodina i priateľ. Naštartoval ma aj nový tréner, ktorý mi dal silu. Povedal mi, na čo mám a povzbudzuje ma aj pred pretekom.
Si súčasťou bežeckej komunity adidas Runners. Aká je tvoja úloha?
Som tréner. Mojou úlohou je učiť behať nielen pre zábavu, ale aj človeka pripraviť na preteky. Ukázať správnu techniku, poradiť rozličné cvičenia na jej zlepšenie. Obrúsim aj ten najtvrdší diamant.
Zdroj: Alexandra Štuková
Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o:
P. Fašungová: Už ako neprofesionál sa konečne teším z víťazstiev
Skvelá bežkyňa beh miluje a po dlhých rokoch si ho začína aj užívať.
Soňa Skoncová: Beh mi dáva pozitívnu energiu
Soňa Skoncová vo svojom živote robí veci, ktoré robiť chce a vnútorne ju napĺňajú. Jednou z nich je aj beh.
Vhodnou športovou aktivitou na teplé dni je behanie. V lete si však treba dávať pozor na väčšie horúčavy a vysokú vlhkosť.