25. AUG 2016

P. Fašungová: Už ako neprofesionál sa konečne teším z víťazstiev

Skvelá bežkyňa beh miluje a po dlhých rokoch si ho začína aj užívať.  

Momentálne sa behu venuje na hobby úrovni a je kapitánkou bežeckej komunity adidas Runners. Ako sa pozerá na časť svojho života, keď sa venovala behu profesionálne a čo jej prináša dnes, prezradila v rozhovore.

Ako si začala športovať?

Odmalička som bola zamilovaná do športu, ale priznám sa, že beh som nemala veľmi rada. V dvanástich ma zaujímali úplne iné veci. Potom som sa dostala na športové gymnázium do Trenčína, kde som začala so ženským futbalom. To ma veľmi bavilo, pretože futbal je kolektívna hra a v detstve som ho hrávala s chalanmi na dvore. V období, keď sa mi najviac darilo a dostala som sa do reprezentácie, zranila som sa. Bolo to spôsobené tým, že som sa pretrénovala. Ako šestnásťročná som mala tri tréningy denne a nevydržal to väz na kolene. Operovať ma nechceli, tak som prestala hrať futbal a vtedy som sa začala venovať posilňovaniu od pása nahor. Dvíhala som 65-kilové závažia. Bola to hlúposť. Časom som pochopila, že aj samotnú rehabilitáciu nohy som podcenila. Následne som to musela dobiehať, ešte ani dnes to nie je na sto percent v poriadku.

Fašungová
Zdroj: Petra Fašungová

Kedy nastal zlomový bod a začala si behať?

Počas prípravy na FTVŠv Bratislave som začala aj behať. V tom období sa aj môj otec vrátil k behu a to po 20-ročnej prestávke. Po dvoch mesiacoch behu ma zobral na prvý pretek, mal zhruba 13 km. Bolo to strašné, ale skončila som štvrtá. Môj problém je v tom, že dokážem telo fyzicky zničiť a to viac, ako by bolo dobré. Potom som začala trénovať v Prievidzi s pánom Urbanovským, ktorý ma dostal k duatlonu. Začala som s behmi do vrchu. Po niekoľkých mesiacoch tréningu som sa dostala na majstrovstvá sveta ako juniorka. Skončila som tridsiata prvá.

Ako si spomínaš na obdobie, keď si sa profesionálne venovala duatlonu? 

V prvom rade, pre mňa profesionálne znamená tak, že človek nemusí pracovať a má celých 24 hodín na seba, čiže venuje sa trénovaniu a regenerácii. Túto profesionálnu dráhu som sčasti robila popri vysokej škole, keďže som mala individuálny študijný plán a potom ešte rok a pol po vysokej škole, pretože ma zamestnali na Dukle v Banskej Bystrici na základe duatlonových výsledkov z majstrovstiev sveta a Európy, nie z behu.

Fašungová
Zdroj: Petra Fašungová

Aktuálne teda nie si profesionálny športovec?

Nie. Teraz, keď sa popri práci postavím na štart nejakého behu na majstrovstvách Slovenska a vyhrám, tak to je o fajn pocite, nič to však neznamená v tom smere, že by ma to mohlo živiť. Je to o plnení limitov, ktoré sú nastavené ako kvalifikačné kritéria na Majstrovstvá Sveta a Európy. A aj keď človek limit dosiahne a dostane sa tam, stále nie je profesionálnym športovcom.

Zrejme je to o nastavení slovenskej legislatívy

V roku 2016 vznikol nový zákon o športe, ktorý zmenil pravidlá olympijských športov, duatlon je neolympijský, viac peňazí ide do olympijských disciplín a mládeže.  Tým pádom, bez ohľadu na výsledky, sme my z neolympijských športov šli preč. Nepovažujem to však za tragédiu. Bolo to v období, keď som zisťovala, že ma takýto život osobnostne nenapĺňa.

Čo konkrétne ťa nenapĺňalo na profesionálnom športe?

Chýbal mi intelektuálny rozvoj. Profesionálny športovec rieši len seba a svoje výkony. Je to jeden kolobeh, a keďže ja som človek, ktorý sa rád stretáva s ľuďmi a napreduje aj iným smerom, nielen tým fyzickým, toto sa pri profesionálnom športe nie vždy dá. Toto bola jedna z vecí, ktorá ma brzdila.

Fašungová
Zdroj: Petra Fašungová

Profesionálny šport je psychický náročný. Ako si to zvládala v tomto smere?

Psychika zohráva minimálne 50 % výkonu. Každý človek, ktorý behá, sa dokáže fyzicky vyrovnať so stavmi svojho tela, ale psychika je tiež veľmi dôležitá. Ide o stavy, keď človek funguje dlhodobo za anaeróbnym prahom. Dostavujú sa pocity, že nemôže dýchať, bolia ho svaly, ide omdlieť, je mu na zvracanie, teda jedná sa o prejavy veľkej fyzickej námahy. Ja osobne som si vždy dokázala poriadne naložiť.

Čo ti pomáhalo na psychickej úrovni v období profesionálnej kariéry?

Na jednej strane to bola veľká motivácia, nielen motivácia vyhrať alebo sa dobre umiestniť, ale mala som i veľkú motiváciu v trénerovi. Keď som mala dobrého trénera, bol to pre mňa jeden z veľmi dobrých motivačných faktorov. Dôverovala som mu, a keď som splnila stanovené ciele, mala som veľký pocit zadosťučinenia a aj po ťažkom tréningu som bola psychicky pozitívne naladená. To ma utvrdzovalo v tom, že som dobrá, dobre pripravená na preteky, a že to zvládam.

Fašungová
Zdroj: Petra Fašungová

Ktorý tréner bol pre teba naj?

Spomenula by som každého, pretože každý bol iný. Pán Urbanovský ma priviedol k behu do vrchu, ten vo mne ukotvil prvotný pocit tolerancie bolesti. S ním boli tréningy naozaj ťažké. Potom ma trénoval Viktor Bielik, tomu takisto ďakujem za veľa vecí, hlavne za trénerskú edukáciu v behu a športe vôbec. Spolupracovali sme dva roky a ja som sa dožadovala aj teórie. Teraz trénujem ľudí a aj na základe jeho vedomostí viem veľa. Úplne najviac som však vďačná Marekovi Vojníkovi. Na základe jeho empatie som dokázala dosiahnuť najlepšie životné výsledky. On bol jediný z trénerov, ktorého v prvom rade zaujímalo to, ako sa cítim, ako sa mi behá a aj psychické záležitosti. To bola správna ingrediencia tréningu. Mňa to nezaujímalo, ale jeho áno, a keď sa to spojilo dokopy a správne sa nastavil tréning, bolo to skvelé. Doteraz sme vynikajúci kamaráti, aj keď už nespolupracujeme, čo sa však v budúcnosti môže ešte zmeniť :).

Vieme o tebe, že inklinuješ k fyzioterapii a rehabilitácii. Chcela by si sa tomu venovať?

Fascinuje ma, ako funguje ľudské telo. Vždy ma zaujímali anatomické a fyziologické predmety. Na fakulte ich, bohužiaľ, nebolo veľa. Vtedy som si hovorila, že som mohla ísť študovať radšej fyzioterapiu. Avšak, keď niečo začnem, už to dokončím. Fyzioterapia v kombinácii s trénerstvom by mohli byť super. Bola by som viac multifunkčná smerom k ľuďom.

Je pravda, že rehabilitácia je u športovcov podceňovaná. Ako to vnímaš ty?

Keď som bola profesionálny športovec, rehabilitácia bola nutná. Zapisovali si, kto a kedy chodí na regeneráciu. Je podceňovaná preto, lebo veľakrát sa ľuďom nechce. Ľudia si myslia, že si odrobili tréning a je to vybavené. Toto je veľmi chybná dogma. Ak človek dokončí náročný tréning, je unavený a v prvom rade asi myslí na jedlo. Nechce sa mu ísť do sauny alebo na masáž. Ľudia to robia, a nemali by. Mali by viac myslieť na svoje telo.

Čo je pre teba najlepšia regenerácia?

Pre mňa osobne sauna. V poslednom čase, keďže na to nemám čas, radšej idem na masáž a fyzioterapeutické kompenzačné cvičenie. To sú veci, ktoré treba opakovať a potom sa ich naučiť robiť sám. Každý človek má určitú dysbalanciu, a keď robí nejaký šport, svalová nerovnováha sa prejavuje. Ak ju nekompenzuje, dôjde k zraneniu.

Poďme k behu. Aké úspechy si dosiahla naposledy?

Naposledy som bola na duatlone v Martine, tam som skončila druhá, to bol týždeň po Wings for Life. Na triatlone v Bratislave som vyhrala.

Keďže už nie si profesionálny športovec, čo pre teba znamenajú tieto víťazstvá?

Úprimne, som v štádiu učenia sa, ako sa tešiť z víťazstiev. Predtým to bola skôr povinnosť a nerobila som to pre seba osobnostne. Je to v procese, učím sa to stále. Nechcem to brať ako samozrejmosť, ani ako povinnosť.

Fašungová
Zdroj: Petra Fašungová

Ako si vnímala pozvanie stať sa kapitánkou adidas Runners?

Bola som nadšená. Nebudem klamať, s adidasom ako firmou som vždy chcela mať niečo dočinenia. Ako športovec som bola touto značkou sponzorovaná, čiže som hrdým členom adidasu dlhé roky. Každá akcia, či už dlhodobá alebo krátkodobá, je pre mňa zaujímavá. Mám rada tím ľudí, ktorý tam pracuje. Konkrétne táto kampaň je skvelá v tom, že ideme rozbiehať niečo, čo v iných mestách už funguje. Stávame sa súčasťou bežeckej globálnej komunity. Som v očakávaní a pozitívnom naladení a motivácii, aby sa to rozbehlo. Je to niečo, čo tu ešte nebolo. Je tu priestor pre ľudí, ak budú na tréningy chodiť.

Čo môžu ľudia očakávať, keď na tréningy prídu?

Zabehajú si v pohode a podľa svojej chuti. Vyberú si, čo budú chcieť podľa výkonnosti. Nebude to len o behu, plánujem robiť aj workshopy a vzdelávacie akcie, aby ľudia ovládali aj teóriu o bežeckej technike, výžive či regeneračné pomôcky a techniky. Budú tam pozvaní odborníci z týchto oblastí. 

Zdroj foto: Petra Fašungová

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

Soňa skoncová: beh mi dáva pozitívnu energiuSoňa Skoncová: Beh mi dáva pozitívnu energiu

Soňa Skoncová vo svojom živote robí veci, ktoré robiť chce a vnútorne ju napĺňajú. Jednou z nich je aj beh. 

 

7 dôvodov, prečo milovať beh7 dôvodov, prečo milovať beh

Má množstvo zdravotných benefitov, ponúka nám únik z bežného života a robí nás lepšími. 

 

Mentálne výhody behu, pre ktoré ho milujemeMentálne výhody behu, pre ktoré ho milujeme

Vďaka behu sa cítime šťastnejšie a sebavedomejšie. 


Autor článku

Mirka Mikova

Mgr. Mirka Miková - redaktorka Cvičte.sk

Písaniu sa venujem niekoľko rokov, je mojou prácou i koníčkom. Takisto som vyznávačkou zdravého životného štýlu – pravidelne športujem a nie je mi jedno, čo si dám na tanier. Oblasť výživy ma zaujíma natoľko, že sa v tomto smere aktívne vzdelávam. Nedávno som absolvovala 6-mesačný kurz výživového poradenstva v ČR a plánujem sa zúčastniť ďalších, pretože si myslím, že vedomosti sú základ. Mojím mottom sú slová Usaina Bolta: „Nemožné je len silné slovo používané slabými ľuďmi, ktorí zistili, že je ľahšie žiť vo svete, ktorý im bol daný, ako nájsť v sebe silu niečo zmeniť. Nemožné nie je fakt, ale voľba.“ Viac o mne aj na:

http://bit.ly/

Ďalšie články od autora

DISKUSIA K ČLÁNKU (0)

Diskusia k článku - P. Fašungová: Už ako neprofesionál sa konečne teším z víťazstiev

Nový príspevok

Táto diskusia je otvorená len pre prihlásených užívateľov.

 
Desiatujete každý deň?
Áno, desiata je dôležitá.
Ako kedy, teda podľa toho, či mám čas.
Nie, nikdy na to nemám čas.

Celkom hlasovalo: 860
Archív ankiet

Odber newsletterov
Tip pre redakciu
Poslať článok

Poslať článok môže len registrovaný užívateľ.