Bežec Leo Lendvorský: Motiváciou sú pre mňa aj ľudia okolo mňa
Leo je trénerom bežeckej komunity adidas Runners a aj vášnivým športovcom.
V rozhovore prezradil, čo ho motivuje, keď sa mu práve v behu nedarí, tiež plány a ciele do budúcnosti, a aj niečo o chybách, ktorých sa bežci veľmi často dopúšťajú.
Ako si začal so športom?
Asi od šiestich do dvanástich rokov som sa venoval karate. Potom som prešiel na basketbal a venoval sa mu do 15-tich rokov. Potom sa stala taká vec, že basketbal v Lučenci skrachoval a nebol tu k dispozícii žiadny iný šport než atletika. Tak som sa jej začal venovať.
Ako si spomínaš na toto obdobie?
V atletike sa mi podarilo zožať niekoľko dobrých výsledkov. Dostal som sa do centra talentovanej mládeže a všimli si ma tréneri v Banskej Bystrici. Vynikal som na dlhých tratiach. Behal som 2000 metrov cez prekážky s vodnou priekopou. Potom som prešiel na beh na 800 metrov, keďže si tréneri všimli, že mám rýchlostný potenciál.
Zdroj foto: Leo Lendvorský
Aké úspechy si dosiahol počas školy?
Nedarilo sa mi až tak, že by som sa umiestňoval na popredných priečkach, až v poslednom ročníku na strednej škole sa mi podarilo vyhrať juniorské majstrovstvá Slovenska v behu na 800 metrov. Potom som prešiel na FTVš. Tu som urobil výkonnostný skok, počas prvého roka som zlepšil svoj „osobák“ o 7 sekúnd v behu na 800 metrov.
V čom to bolo?
Sám neviem. Posledný rok na strednej som mal dobré tréningy – mal som individuálny tréningový plán i dostatok času. Avšak často ma trápili choroby. Keď to bolo výkonnostne dobré, tak ma zradila imunita a bol som chorý. Potom som sa do tréningového tempa ťažko dostával. Takto sa to opakovalo. Na vysokej škole sa to zmenilo a behal som na 800 metrov na úrovni slovenskej špičky.
Čo sa týka voľby vysokej školy, mal si v tom od začiatku jasno?
Áno, šport ma vždy bavil. Rozmýšľal som aj nad manažmentom, ale tým, že ma hneď prijali na FTVš, tak bolo rozhodnuté. Bol som lenivý na to, aby som šiel na ďalšie prijímacie pohovory. Študujem odbor kondičné trénerstvo. Čaká ma ešte jeden magisterský rok.
Zdroj foto: Leo Lendvorský
Prečo si si vybral práve kondičné trénerstvo?
Páči sa mi, že tento odbor má širší záber. Môžem trénovať hokejistov, futbalistov, tenistov, plavcov... Ak by som si zvolil trénerstvo so špecializáciou atletika, tak by som robil to, čo robím celý život. Takto som dostal možnosť nahliadnuť do každého športu a objaviť nejaké nejaké jeho špecifiká. Do tohto odboru spadá aj fitnes.
Takže pokojne sa môžeš rozhodnúť, že budeš tréner vo fitcentre, ktorý pomáha ľuďom chudnúť.
Aj to je cesta. V rámci štúdia som mal rozličné predmety – vzpieranie, kanoistiku i horskú cyklistiku. Magisterským titulom získam aj piaty stupeň kondičného trénera, teda ten najvyšší. Premýšľam, že potom pôjdem možno aj na doktorandské štúdium.
Zúčastňuješ sa aj pretekov?
Áno, stále pretekám. Nedávno boli majstrovstvá Slovenska. Skončil som tam druhý a štafetu 4 x 400 metrov sme vyhrali. Súťažím za bežecký klub s originálnym názvom Hraj Na Tie Nohy.
Zdroj foto: Leo Lendvorský
Čo ťa čaká najbližšie?
Chcel by som sa posunúť v osemstovke. Osobný čas by som chcel mať pod 1.50, a ďalší rok sa dostať na svetovú univerziádu a možno aj halové majstrovstvá Európy. Nuž a po skončení vysokej školy by som sa chcel naplno venovať trénerstvu. Tiež by som chcel skúsiť odbehnúť dlhšie trate, ako polmaratón či maratón. Veľmi ma láka triatlon.
V triatlone by si chcel aj súťažiť?
Chcel by som súťažiť aj trénovať. Súťaženie by som však vnímal skôr ako zábavu. Jednoducho nesúťažiť preto, že musím naháňať dobré časy, ako to bolo v minulosti.
To je asi vyčerpávajúce.
Únavné je to hlavne vtedy, keď má človek stanovený určitý cieľ a chce ho dosiahnuť, ale nepodarí sa to. Na jednej strane človek tomu obetuje celý rok, nechodí von, nezabáva sa v piatok večer, chodí pravidelne spávať a potom sa pýta, či to stojí za to. Na druhej strane, keď mám prechodné obdobie a týždeň pauzu, šport mi začne chýbať. Aj keď som veľmi nervózny a idem si zacvičiť, potom som v pohode a dá sa so mnou v pohode vychádzať :).
Zdroj foto: Leo Lendvorský
Čo ti pomáha vtedy, keď sa ti nedarí?
Milujem pocit, keď sa cieľ podarí zdolať, ten nával endorfínov a obrovskú radosť, ktoré môžem zdieľať aj s ostatnými ľuďmi. Motiváciou sú aj ľudia okolo mňa. Veľkou motiváciou je pre mňa Alex, ktorý sa teraz dostal na majstrovstvá Európy a takisto mám skvelého trénera Štefana Mereša. Je to veľmi pozitívny človek a kade chodí, tam rozdáva pozitívnu energiu.
Prezradíš čitateľom, ako vyzerá tvoj bežný deň?
Tak napríklad dnes som vstal o siedmej. Potom prišli na rad raňajky a o ôsmej prvý tréning. O desiatej som mal tréning ja v horskom parku so svojím trénerom. Potom som sa naobedoval a učil na skúšku. Od štrnástej som mal tréning s ďalším chlapcom v plavárni. Zvyšný čas som sa presúval sem :). Tu ma čaká ešte 10 km s bežcami adidas Runners.
Aká je tvoja úloha ako trénera v tejto bežeckej komunite?
Mojou úlohou je preniesť svoje skúsenosti, ktoré som nadobudol počas obdobia, v ktorom som behal a tiež informácie zo štúdia. Teda pomáhať bežcom s technikou behu, naučiť ich, ako predchádzať zraneniu, motivovať ich.
Ak vidíš, že niekto robí chybu v bežeckej technike, čo nasleduje?
Pokúsim sa mu vysvetliť, aká je správna bežecká technika. Z technikou behu je to veľmi náročné. Väčšinou človek beží tak, ako vie. Keby mu zmeriame ekonomiku behu (množstvo energie vynaloženej na daný krok a pod.) a behal by správnou technikou, tak minie viac energie na správnu techniku, pretože na každý jeden krok sa musí sústrediť. Postupne sa však dá prejsť do štandardu, v ktorom by mohol fungovať. Ak bude niekto stále našľapovať cez špičky na tvrdom povrchu, môže mať napríklad problém s achilovkami. Niektorí bežci extrémne našľapujú cez pätu, kvôli veľkým otrasom hrozí spadnutie klenby a pod. Správny nášľap by mal byť cez celé chodidlo vonkajšou hranou chodidla a odrážať sa treba cez palec.
Aké ďalšie veľké chyby robia bežci?
Napríklad si všímajú kenských bežcov, ktorí dosť našliapavajú cez prednú časť chodidla a ak má niekto nadváhu, tak je to veľký extrém. Ďalej málo bežcov používa ruky – majú kmitavý pohyb a rozhadzujú ich do strán. Tiež správne by mal byť trup rovno, teda stabilizovaný, na to nám slúži hlboký stabilizačný systém.
Zdroj foto: Leo Lendvorský
Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o:
Bežkyňa Alexandra Štuková: Keď to nejde, je potrebná zmena
Alex je zanietená bežkyňa, ktorá má za sebou viacero slušných výsledkov na viacerých športových podujatiach.
P. Fašungová: Už ako neprofesionál sa konečne teším z víťazstiev
Skvelá bežkyňa beh miluje a po dlhých rokoch si ho začína aj užívať.
Soňa Skoncová: Beh mi dáva pozitívnu energiu
Soňa Skoncová vo svojom živote robí veci, ktoré robiť chce a vnútorne ju napĺňajú. Jednou z nich je aj beh.