Šprinty zlepšia kondičku a pomôžu schudnúť
Šprinty šetria čas, podieľajú sa na zlepšení kondície, pomáhajú pri zhadzovaní kíl a znižujú riziko vzniku metabolického syndrómu.
Pohyb by mal byť neodmysliteľnou súčasťou nášho života, ak si chceme udržať dobré zdravie, štíhlu postavu a jasnú myseľ. Mnohí sa však vyhovárajú na nedostatok času. Ide však len o ďalšiu výhovorku, ako umlčať výčitky svedomia, pretože pri troche snahy si človek priestor na cvičenie nájde vždy. Počas bežného dňa stačí vymeniť auto za bicykel, využívať schody a nie výťah či zájsť na nákup po vlastných. Jednoducho každý pohyb sa počíta. Navyše dobrou voľbou pre tých, ktorí viac či menej pravidelne behajú alebo nemajú veľa času nazvyš, je šprint.
Otázka znie, ako zaradiť šprinty do behu? „Na začiatok si musíme položiť otázku, čo je naším cieľom v tréningu, a prečo chceme šprinty zaraďovať. Ak chceme zlepšiť rýchlostné schopnosti, tak metodika tréningu je iná, ako keď chceme robiť fartlek. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v rámci zlepšovania celkovej fyzickej kondície stačí zaradiť napríklad 50 – 100 m úseky s dlhším odpočinkom, približne 2 minúty podľa aktuálneho stavu. Toto dokáže naštartovať metabolizmus a nebudeme strácať toľko svalovej hmoty ako pri dlhých behoch,“ radí skúsený tréner Michal Pataky.
Pri intenzívnom cvičení človek spáli až dvakrát toľko kalórií za minútu ako pri miernej intenzite
Šprint možno jednoducho charakterizovať ako krátky beh, pri ktorom ide bežec na maximum. Takýmto spôsobom si môže zlepšiť vytrvalosť, naštartovať metabolizmus a zlepšiť celkové zdravie.
Krátke intenzívne tréningy preferujú pred miernejšími a dlhšími pohybovými aktivitami aj odborníci z Queen's University in Ontario, ktorých štúdia bola publikovaná v časopise The International Journal of Epidemiology. V rámci pokusu zistili, že tí, ktorí sa venovali intenzívnemu cvičeniu, znížili riziko vzniku metabolického syndrómu (ide o súčasný výskyt abdominálnej obezity, zvýšenej hladiny triglyceridov, zníženej hladiny HDL cholesterolu, hypertenzie a hyperglykémie nalačno) až o dve tretiny v porovnaní s tými, ktorí sa venovali aktivite v miernej intenzite. Vedci nezabudli pridať ani odporúčanie pre všetkých, ktorí chcú byť vo forme – každý týždeň je potrebné venovať sa minimálne 150 minút cvičeniu v miernej intenzite alebo 75 minút intenzívnej pohybovej aktivite, pričom pri intenzívnom cvičení človek spáli až dvakrát toľko kalórií za minútu ako pri miernej intenzite (1).
Podľa kanadských vedcov z McMaster University sa šesť minút šprintu za týždeň vyrovná dokonca niekoľkým hodinám pohybovej aktivity. Urobili pokus so šestnástimi dobrovoľníkmi, pričom polovica z nich trénovala tak, že tri razy týždenne robili 4 až 7 kôl šprintov v trvaní 30 sekúnd. Medzi nimi mali 4 minúty na oddych. U týchto šprintérov bol už po dvoch týždňoch zaznamenaný takmer dvojnásobný nárast výkonnostnej výdrže (2,3). To je ďalší dobrý dôvod, prečo zaradiť šprinty do svojho tréningového plánu. Čo poviete?
Spracované v spolupráci s Michalom Patakym, ktorý je zakladateľom protrening.sk – eshopu pre športovcov a skúseným trénerom. Zároveň je autorom blogu michalpataky.com.
Referencie:
1.http://www.queensu.ca/
2.http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15705728
3.http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1995688/
Zdroj foto: adidas
Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o:
Fartlek je najjednoduchšia metóda striedania tempa pri behu
Fartlek je na rozdiel od intervalového tréningu neštruktúrovaný, teda bežec sa pri voľbe tempa riadi napríklad pocitmi alebo skladbou terénu.
Moderátorka Hanka zabodovala. Z lenivca sa stala bežkyňa
Známa slovenská moderátorka Hanka Zavřelová Gallová v rámci ČSOB maratónu odbehla svoju prvú súťažnú desiatku.
Rozhovor so slovenskou atlétkou Katkou Bérešovou
V súčasnosti sa venuje predovšetkým dlhším tratiam – polmaratónu a maratónu, vďaka ktorým sa nominovala na olympijské hry už po druhýkrát.