Cvicte.sk

Keď som sa pred časom dozvedela o projekte #mygirls a o možnosti trénovať pod dohľadom jednej z mentoriek, na pár sekúnd som si predstavila, aké by bolo fajn byť jednou z nich.

Zistiť, prečo niekedy bez problémov zabehnem 5km a viac a niekedy som už po prvom kilometri hotová. Prečo ma pri behu pichá v boku a niekedy bolia ramená a k tomu behať v tých užasných trendových veciach od adidasu. Ani vo sne by mi nenapadlo, že toto moje moje “tajné prianie” naberie reálnu podobu tak skoro.

Moja nová kolekcia od adidas. Všetko mi sedí a v tomto oblečeni sa športuje jednoducho úžasne :)

Už po prvom spoločnom tréningu na Železnej studničke som vedela, že toto je niečo pre mňa. Napriek tomu, že beh zbožňujem, nakoľko je to pre mňa úžasný spôsob vypnúť, relaxovať a zároveň robiť niečo pre seba, niekedy je moja lenivosť silnejšia ako ja. I keď nie je nič jednoduchšie, ako po celom dni v práci, kde riešite množstvo rôznych problémov, sedíte v rôznych polohách (v mojom prípade väčšinou v tých nesprávnych, kde moje telo dostáva poriadne zabrať), môžete obuť tenisky a len tak vybehnúť, stále som našla dosť dôvodov na to, prečo sa mi práve dnes nechce a radšej som sa vyvalila na gauč pred telku, do jednej z mojich “zdravých” polôh.

Odporúčame prečítať: Janka: Nie je nič jednoduchšie, ako začať behať a pridať sa k #mygirls

 

Po tom, čo som odhalila čaro behu v skupine, keď už v polovici nevládzete, no bežíte ďalej lebo ONY bežia tiež. Keď s vami celú trasu beží niekto, o kom viete, že za normálnych okolností beží rýchlosťou blesku a napriek tomu beží celý čas vedľa vás, povzbudzuje a ženie vpred, pre tieto momenty sa to oplatí.

Nakoľko som poznala mieru mojej lenivosti, vždy som si vopred určovala ciele, kvôli ktorým som bola ochotná vybehnúť, aj keď som bola maximálne unavená.

Vďaka rôznym bežeckým udalostiam, ktoré sa za posledné obdobie celkom rozšírili na Slovensku, som si vždy našla nejaký beh, ktorý som chcela absolvovať bez ujmy a s čo najlepším časom a to bola moja najsilnejšia motivácia, prečo behať. Keďže som veľmi cieľavedomý a súťaživý človek, nemohla som dopustiť, že nejaký pretek nedobehnem, prípadne budem mať veľmi zlý čas :) I keď vzdialenosti neboli veľmi náročné, vedela som, že bez tréningu, nemám šancu vyhrať nad sebou a dobehnúť.

Keď som však behala sama, veľmi ľahko som si vedela povedať, že už stačilo a zamierila som domov, veď 5km(to bol ten lepší prípad) je až až. Pri skupinovom tréningu som zrazu zistila, že v pohode odbehnem aj viac a pri prvom pocite únavy, nie je potrebné skončiť, skôr naopak.

To, že sa v mojom “bežeckom živote” niečo zmenilo som si uvedomila, keď som si pri ceste za rodičmi na víkend zabalila aj tenisky a veci na beh. Proste som bez behu už nevedela fungovať.

Odporúčame prečítať: Bežecký plán 4 km: Týždeň č.12

 

I keď v našom malom meste bežne ľudia nebehajú po uliciach, ako je to v Bratislave a pár ľudí si pri pohľade ako pri 30° behám kade tade klepali po čele, cítila som sa super a mala som pocit, že dokážem zabehnúť čokoľvek. Ten pocit, keď som hrdá sama na seba len za to, že som sa prekonala proste milujem.

Preto si myslím, že nie je dôležité či bude vašou motiváciou pre beh prekonanie vlastnej osobnosti, času či lenivosti. Základ je dovoliť behu dostať sa do tvojho každodenného života a potom to už pôjde ľavou zadnou a dokonca z toho budete mať veľkú radosť :)

Viem, o čom hovorím :)