Cvicte.sk

Znamenalo to pre mňa, že vo štvrtom týždni som neabsolvoval ani jeden z tréningov v mojom pláne. Na druhej strane som z tempa nevypadol, pretože rafting na balkánskych riekach nie je úplne zadarmo.

V piatok sme v poobedňajších hodinách vyrazili z Bratislavy cez Maďarsko smerom do Chorvátska a odtiaľ k hraniciam Bosny a Hercegoviny. Ráno sme už raňajkovali v Bosne pri vodopáde Kravica pri meste Ijubuški a obdivovali krásu prírody. Pokračovali sme cez Mostar, kde sme sa naobedovali, pozreli sme si mesto a pokračovali sme k rieke Tare. Rieka Tara je hraničná rieka medzi Bosnou a Hercegovinou a Čiernou horou.

V nedeľu nás čakal vytúžený rafting. Prvá jazda bola opatrnejšia, teda taká na zoznámenie, ale počas druhej sme si už užívali divokú vodu. Tara je naozaj krásna divoká voda, ktorá nemá veľa rovných úsekov na oddych. Dve jazdy za deň nám bohato stačili. Ráno sme si pre veľký úspech tento úsek zopakovali a na oživenie sme si dohodli preteky s posádkou „Sparťanov“, ktorá bola s nami. Musím uznať, že aj keď sme do toho dali všetko, „Sparťania“ boli silnejší. Ale o to nakoniec nešlo. Hlavné je, že sme si všetci užili krásu rieky a prírody v jej okolí. Naše jazdy na tejto rieke končili hraničným mostom, ktorý má výšku 14 metrov a dá z neho skákať priamo do studených vôd Tary. Na záver, teda pred odchodom z Tary, sme si ešte zaskákali a pokračovali v smere jazero Boračko. Po ceste sme navštívili hlavné mesto Sarajevo, absolvovali sme krátku prehliadku spojenú s oddychom pri klasickej vodnej fajke.

Sarajevo

Po dvoch dňoch únavného raftingu som už cítil svalovicu na rukách, chrbte aj bruchu, a tak som mohol využiť aj prípravky od Allga San. Správna technika pádlovania zapája naozaj veľa svalov stredu tela. No a keďže som nebol jediný unavený, dohodli sme sa, že ďalší deň si dáme oddych a strávime ho v pohodlí kempu, bufetu a jazera Boračko.

Ďalší deň nás čakala rieka Neretva, ktorá bola pokojnejšia ako úvodná Tara, ale ku koncu boli miesta, na ktorých bola voda naozaj divoká. Neretva tečie krásnym skalnatým kaňomom, a tak sme si na pokojnejších miestach vychutnávali výhľady na prírodné scenérie. Ku koncu raftingu nás zastihla krátka búrka, a tak sme si zasa "zamakali", aby sme boli skôr v „suchu“.

Rieka Neretva

Po raftingu na rieke Neretve sme sa z jazera Boračka presunuli do národného parku k rieke Una pri meste Bihač, kde nás čakal posledný rafting na našej expedícii. Večer predtým sme si boli pozrieť vodopády, pod ktorými začínala naša jazda. Musím povedať, že vodopády na mňa urobili ohromný dojem. Pri predstave, že sa pod nimi nalodíme a zbytok rieky už ideme na rafte, mi naskakovali zimomriavky. A zrejme som nebol jediný.

Rieka Una

Ráno sme si pobalili všetky veci, zviezli autá do cieľa a šup na vodu. Vodopády demonštrovali svoju silu presne tak isto ako večer pri prvom pohľade. Preto sme sa všetci sústredili a boli dosť napätí. Nakoniec, aj napriek menším obavám, sme najmä vďaka našim inštruktorom zvládli ja rieku Unu a domov si odnášame plno zážitkov, ale aj vodáckych skúseností.

Asi takto by som v skratke zhrnul našu „Expedíciu Balkán“. Takúto alebo podobné akcie odporúčam ako aktívnu formu odpočinku. Psychicky si oddýchnete od každodenných povinností, ale fyzicky sa dá touto formou stále udržiavať v kondícii.

Touto cestou by som sa chcel ešte poďakovať všetkým zúčastneným, ale najmä chalanom z raftovanie.sk, ktorí sa postarali o náš nezabudnuteľný program a hlavne bezpečný rafting.

Na budúci týždeň mi trénerka Andrea naložila o niečo viac, tak sledujte aj ďalej, ako mi trénovanie pôjde.