Cvicte.sk

Joga je čoraz populárnejšia aj u nás a to hlavne vďaka tomu, že existuje mnoho štýlov jogy. Obľúbená je power či hot joga, ale na popularite získava aj ashtanga či hatha joga. Stretnúť sa môžeme aj s nahou či akrobatickou jogou. Tieto štýly jogy sa od seba odlišujú, no jogová podstata pri každom z nich by mala zostať zachovaná. Je to naozaj tak? A ako sa stať dobrým jogínom? Viac svetla nám do tejto problematiky vnesie Vlado Wagner z ÁSANA – školy  jogy a umenia života.

Pán Wagner, ako sa stať skutočne dobrým jogínom? Čo treba robiť?

Ako jogový učiteľ dostávam takéto otázky veľmi často. Je to veľmi dobrá a podstatná otázka. Nakoľko mi však na kvalite a úrovni jogy na Slovensku záleží, využijem túto možnosť a budem odpovedať z mojich odborných skúseností. Preto skôr, než na ňu odpoviem, vnímam ako potrebné pre vzájomné pochopenie najprv sa chvíľu venovať samotným pojmom „joga“ a „jogín“. Aké predstavy sa dnes spájajú s týmito pojmami? Čo si kto s nimi spája? Po krátkom úvodnom prehľade v tejto oblasti je potom ľahšie presnejšie popísať konkrétne odporúčania.

Ako by  ste teda objasnili našim čitateľom tieto dva veľmi dôležité pojmy, teda joga a jogín?

Pre lepšiu orientáciu v tejto oblasti použijem metódu trojčlennosti, t.j. veľmi zjednodušene je možné sledovať tri hlavné prístupy k joge, a teda tri rôzne ciele spojené s pojmom joga.

Jedným z týchto smerovaní je to, čo je charakteristické pre človeka v dávnych dobách, v starej Indii – jogína, ktorého zámer bol splynúť v jednote s božstvom, snaha o dosiahnutie jednoty s vyššími princípmi života. Cieľ tohto jogína nebol pozemský život, príjemné chvíle, nejaký telesný pôžitok či dokonca „well-being“, ako to dnes poznáme. Bol to skôr askét, pútnik, ktorý sa vzdal všetkého svetského majetku, žil v jaskyni, v horách, mimo spoločnosti. Svojou snahou smeroval preč od týchto, v jeho očiach, pozemských pút, snažil sa o splynutie s Univerzom. Takýto jogín v minulosti sa orientoval teda nie k pominuteľnému, ale k večnému, kozmickému. Tam bol jeho ústredný cieľ. Odborne je pre toto smerovanie používané označenie „kozmocentrický“. Nie je to ale len dávna minulosť, čiastočne tieto snahy existujú aj v dnešných jogových snahách a smeroch a takisto aj u dnešného človeka, ktorý vyhľadáva jogu.

Druhým smerovaním, resp. zameraním človeka venujúceho sa jogovým metódam, technikám je, doslova, opačná orientácia: snaha dospieť prostredníctvom jogy k uspokojeniu svojich ľudských potrieb, pričom  ide hlavne o určité „pozemské“ potreby. Toto je typické pre dnešnú dobu. Ako príklad uvediem častú motiváciu ľudí navštevujúcich večerné jogové kurzy v dnešnej dobe: hľadajú a pýtajú „cviky na...“, napríklad „na uvoľnenie“, „na odstránenie problémov s chrbticou“, „na načerpanie energie“, chcú niečo „na vypnutie hlavy" a pod. Celkovo teda už nestojí v strede snaha o sebarealizáciu, ale o sebauspokojenie. Kompenzácia dôsledkov života v dnešnej dobe, ako následok neharmonického usporiadania dnešnej doby. Teda už nie kozmos ako v minulosti, ale potreby človeka sú v joge ústredné. Odborne je možné použiť označenie „antropocentrický“. Absentujú myšlienky, idey, motívy, ciele, ktoré by prekračovali osobný rámec, vyhádzali z poznania širších súvislostí sveta a života. Tieto dva hlavné prístupy k joge, resp. ich kombinácie, dnes tvoria väčšinový obraz o joge.

To znamená, že napríklad definícia jogína ako človeka, ktorý dosiahol „najvyššiu integritu možnú pre človeka“ nie je až taká správna?

Jogín v minulosti je pre dnešného človeka niečo značne zvláštne. Napríklad ani vami použitá definícia jogína, ako človeka, ktorý dosiahol „najvyššiu integritu možnú pre človeka“ je ťažko konkrétne predstaviteľná. Na druhej strane, ak sa človek vážnejšie snaží o utvorenie si obrazu o pojmoch joga a jogín, veľmi rýchlo si všimne, že často používané slovné spojenia „mať rád jogu“, „človek aplikujúci metodiky jogy“, „niekto robí cvičenia jogy“ sa nie dostatočne približujú podstate jogy. Pretože už pri troche školenia je možné za nimi vidieť sebastrednú orientáciu. Tak nejako si vysvetľujem vznik pojmu „jogista“ v minulosti (cca v rokoch 1950 – 1980).

Ak pozorujeme svet, aktuálne spoločenské dianie, tak je potrebné usporiadať náš život v zmysle zákonitostí, ktoré zohľadňujú aj duchovnú a duševnú rovinu života. Človek v dnešnej dobe si potrebuje naštudovať určité širšie súvislosti života, myšlienky a idey, ktoré otvárajú človeka smerom von, orientujú ho záujmom k ľudom okolo neho. A zároveň s týmto štúdiom myšlienok sa ich snažiť uskutočňovať, teda na ich základe konať vo svete. Skrátene popísané: vedomé vnášanie určitých ideí do života, sociálneho okolia – spájanie univerzálnej roviny, kozmickej stránky života s každodenným životom a ľudskou realitou.

V joge, ako som ju ja spoznal, tomuto hovoríme „individuácia“, a teda ide o rozvoj a podporu individuality jednotlivca, ktorý si ale svoje ciele stanovuje práve z pohľadu do svojho sociálneho okolia a zároveň tam s nimi aj smeruje. Dá sa povedať, že človek sa stane nositeľom určitého vyššieho ideálu, myšlienky tu na Zemi. Alebo ešte, inými slovami, je to možné popísať aj ako aktívne utváranie života.

Opakom k tomuto vedomému vnášaniu určitých ideí do života, sveta by bolo stiahnutie, či ustúpenie zo sveta a vzťahov (mystické cesty v minulosti – tzv. kozmocentrické orientovanie), alebo aj príliš silné pripútanie sa k svetu, uviaznutie v pozemskosti (na konzum a osobné blaho orientované moderné štýly – tzv. antropocentrické orientovanie).

Čo by ste teda odporučili čitateľovi, ktorý chce byť jogínom, teda človekom, ktorý má záujem o vami popísanú tretiu cestu, teda „duchovnú individuáciu“?

V prvom rade človek sa vždy učí vo vzťahu s okolím, s druhým človekom

Nakoľko ide o sociálny rozmer jogy, teda rozvoj schopnosti človeka vstúpiť do vzťahu s určitým obsahom, a následne, vychádzajúc z neho, utvárať aj svoje vzťahy k okoliu, prvá rada by bola nájsť odborníka na túto tematiku, učiteľa, ktorého dielo a život zodpovedajú tomuto popisu jogy. Akokoľvek snáď až banálne to znie, nebýva to väčšinou prvý krok. Keď sa človek chce naučiť hrať, napr. na gitare, vyhľadá si učiteľa. No, žiaľ, pri joge sa rozšírilo heslo „počúvaj svoj vlastný vnútorný hlas“. Čo má dramatické následky. Dnes sme totiž vôbec nie školení v rozlišovaní v tejto nehmotnej oblasti a často vo svojej praxi stretávam ľudí, kde mi je ľúto, že podľahli tomuto heslu a doplatili na to stratou spoločenskej integrácie. Respektíve, si ju nahrádzajú vytváraním umelého a často „ostrovného“ spoločenstva – tzv. komunity.
 

Rozvíjajúce sa medziľudské vzťahy ako zrkadlo pokroku v joge

Keďže sa v zmysle tej vyššie popísanej „tretej“ cesty hýbeme smerom k tzv. „duchovnému školeniu“, alebo v minulosti označovanej aj „iniciácii“, je potrebné nie len zachovať, ale dokonca až rozvinúť, rozšíriť orientáciu do sveta. Zostať stáť teda v práci, rodine, medzi priateľmi, teda vo svete. Znakom, že ideme správnym smerom k cieľu jogy, je, že tieto vzťahy netrpia, ale, naopak, prekvitajú, rozvíjajú sa.

Umelecký rozmer jogy ako prevencia proti úniku od sveta alebo zajatiu svetom

Akékoľvek jogové cvičenia – jogové pozície (ásany), meditácie, dychové cvičenia a pod., ktoré človek na ceste k vyšším rovinám jogy vykonáva, by mali mať umelecký charakter, t.j. v prvom rade by to mali byť cvičenia, ktoré niečo vyjadrujú. Určitú tému, ideu, obsah, myšlienku. A teda okrem vôle rozvíjajú aj myslenie a cítenie človeka. A teda nie sú len buď tvrdou vôľovou disciplínou (asketizmus a opäť sklon ku kozmocentrizmu), alebo len „dobré na uvoľnenie, energiu, natiahnutie...“ (úžitok, pôžitok, a teda sklon k antropocentrizmu).

Schopnosť stanovovania si cieľov ako nevyhnutnosť pre rozvoj

Ciele a ich stanovovanie je typické pre jogu, ako som ju ja spoznal. Schopnosť samostatne robiť pokrok, ktorý ale stojí v súlade s okolím, jeho duševnými a duchovnými potrebami, je nevyhnutná pre napredovanie na školiacej ceste, akou joga je. Ciele si teda netreba len priať, ale aj stanovovať a následne aj dosahovať. A po ich dosiahnutí sa opäť vrátiť na začiatok a aktualizovať svoje ciele.

Štúdium širších, duševno-duchovných súvislostí života ako predpoklad pre dobrú jogovú prax

V dnešnej dobe, poznačenej dvomi veľkými vplyvmi – rozvojom vedy a techniky v poslednom storočí a stáročia dlhou tradíciou kresťanskej cirkvi v našej spoločnosti, je zvyčajne veľmi ťažké rozvinutie vlastného stanoviska k tak jednoducho znejúcej otázke akou je: „Čo je myšlienka? Odkiaľ pochádza a kde sa nachádza? V akom pomere, vzťahu stojí človek k tejto myšlienke?" Viem, asi to znie ako veľmi filozofická otázka, no pre pokrok v joge je to, z mojej skúsenosti, jedna z najdôležitejších otázok, na ktorú človek potrebuje získať svoju vlastnú, autentickú, z osobného poznania vychádzajúcu odpoveď.

Toľko k vašim otázkam. Snáď sa mi týmto krátkym príspevkom podarilo predstaviť vám zložitosť, v ktorej dnes stojí vývoj jogy. Ďakujem teda za položenie vašej otázky. Určite by bolo cenné viesť kvalitné diskusie k týmto témam v dnešnej dobe a prispieť tak k pozdvihnutiu úrovne jogy na Slovensku.

Zdroj foto: www.asana.sk

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

Odpustenie prináša slobodu – odpustite a žite šťastne

Už rímsky historik Titus Livius bol presvedčený o tom, že „ľudské chyby si zaslúžia odpustenie“.

 

Ako vplýva psychika na naše telo?

„Každý bolesť prežíva inak, ale vždy sa to odrazí na našom prežívaní a na kvalite života, ktorú mnohokrát výrazne znižuje, a trpíme zvonku aj znútra."

 

Joga prinesie do života viac pokoja a pokory

„Po prvej stojke sa vám otočí svet a vaše dovtedy pevné názory zrazu stratia svoju podstatu. Získate odvahu a budete schopní čeliť doteraz nezdolateľným prekážkam.“