Blog Janka: Týždeň č.3_Ako som odbehla upršaný nočný beh
Tentokrát by som sa s vami rada podelila s úžasným zážitkom z nočného behu Night Run, ktorý sme absolvovali s #mygirls uplynulý víkend. Nie som si istá či sa ten príval emócií dá vyjadriť slovami, ale pokúsim sa :)
Náš bežecký víkend sme začali už v piatok, keď sme boli pripravené zodpovedať všetky vaše otázky o behu v stane Night runu. Napriek nekonečnej únave, ktorú som po správnom teambuldingu z práce cítila, som si čas s #mygirls aj s VAMI užila a v sobotu po 13 hodinovom spánku som sa s odhodlaním vybrala zdolať 10 nočných kilometrov. Čím viac sa blížila 20 hodina a s ňou aj štart, tým viac som pochybovala, že to dnes zvládnem. Vonku lialo ako z krhly, triasla som sa od zimy a pri slovách mojej mentorky Simony, že dnes dám osobák som sa len posmešne usmiala.
Najlepšie na to všetkom je fakt, že už kvôli všetkým tým super ľuďom, ktorí túto skvelú akciu zorganizovali, by som sa nemohla vzdať. A tak som si so skriveným úsmevom vyzliekla bundu a s odhodlaním som sa začala rozcvičovať. Nemôžem povedať, že sa moja eufória zvýšila, ale akonáhle sme sa s #mygirls postavili na štart a ja som videla, že ony mi veria, vedela som, že dnes to dám najlepšie ako viem.
A poviem vám, bol to zážitok. Moje #mygirls ma celý čas ťahali a povzbudzovali, napriek tomu, že som im prekazila možnosť dosiahnuť ich "osobné rekordy". Bolo to neuveriteľné, ľudia okolo, hudba, svetlá, svadobčania pri jednom z bratislavských hotelov, ktorí nám fandili, nečakaný ohňostroj, mláky po cestách, mokré tenisky, beh tunelom...a ešte kopec skvelých vecí, ktoré by som tu mohla menovať poriadne dlho. Podľa môjho názoru, kto nezažil Night run, môže ľutovať. Toľko pozitívnej energie napriek otrasnému počasiu, by ste nenašli široko ďaleko.
Akoby zázrakom začalo pršať asi minútu po tom, ako sme ruka v ruke dobehli do cieľa a to len vďaka mojím dievčatám, vďaka ktorým som dobehla za úžasných 53 minút a 15 sekúnd. Mojím malým želaním bolo dobehnúť za 55 minút, čomu som podľa pocitov pred behom sama neverila a keď som sa dozvedela po dobehnutí čas, neverila som vlastným očiam ani ušiam :) Aj keď som mala počas behu pár slabších chvíľ, už pár minút po dobehnutí som si hovorila, že som mohla ešte zrýchliť :)
Preto sa chcem ešte raz poďakovať tým mojim babám, že boli so mnou a verili mi, pred organizátormi skladám klobúk, že všetko zvládli na 1*a už teraz sa teším na 27.september, kedy na DM ženskom behu, určite zrýchlim a opäť prekonám nielen vlastné očakávania...dúfam :)
Pekný týždeň s behom,
Janka