25. AUG 2014

Behom od Tatier k Dunaju

Teri

Dnes Vám chcem opísať môj zážitok z víkendového behu od Tatier k Dunaju. Zabehnúť s 12-členným teamom 345 km je jeden úžasný a nezabudnuteľný zážitok. Len tu zažijete všetky emócie od šťastia, radosti, súdržnosti aj hnev či beznádej. 

Základné pravidlá v skratke

Tento beh bežia 12-členné tímy. Beží sa štafeta vo dne v noci z Jasnej do Bratislavy. Každý člen tímu zabehne 3 úseky v priemere po 10 km v rozpätí 6 hodín. Náš BMSC 2 tím sme vyskladali z 9 mužov a 3 žien. Väčšina sme sa nepoznali, ale teraz po behu mám pocit že sme ozajstní kamaráti a parťáci. Takéto niečo vás neskutočne zomkne a bojujete za celý tím ako o život.

Štart

Tím sa rozdelí na dve skupiny po 6 ľudí. My sme štartovali ako prví a druhý tím má hneď na začiatku 6 hodinovú pauzu. Štartovala som ako prvá za velkej podpory všetkých členov v Jasnej. Môj úsek bol celý čas dole kopcom. Myslím, že beh dole kopcom je rovnako náročný ako pri prevýšení. Kolená aj kĺby tým dosť trpia. Nakoniec som to ale dala v skvelom čase 45 min. 22 sec a odovzdala som štafetu našej rakete Simi. Jej motto ,,Lebo nás to baví,, mi vždy vyčarí úsmev na tvári. :)

Stále bežíme

Ďalej prebrali štafetu naši štyria muži. Keď sme uvideli Dominikov štvrtý úsek, ktorý bol stále dokopca a vyzeral byť nekonečný, všetci v aute sme ostali ticho pozerať. Myslím, že ani jeden z nás mu nezávidel a má náš veľký obdiv. Dal ho v skvelom čase a ďalší úsek si mohol užiť Ondrej. Prvá etapa bola rýchlo za nami. Na veľkej odovzdávke sme predali pásku druhej polovici teamu a konečne sme mali pred sebou pár hodín oddychu. Išli sme sa najesť a presunuli sa na ďalšiu odovzdávku pri Zvolene. Chviľu sme si pospali krížom-krážom v aute. Niektorí pri aute v spacáku a hlavou pri kolese. O polnoci sme začali bežať znovu. Dáte si čelovku, reflexnú vestu a bežíte v tme sledujúc šípky na ceste. Išlo sa mi dobre, ale strašne som sa hnevala na každého bežca, ktorý ma predbehol. Keď počujete z diaľky dupot tenisiek a vidíte ako sa k vám približuje svetlo z čelovky iného bežca, nebolo vo mne väčšej zlosti. A keď ma predbiehal a povedal poďme, poďme, len to tak vo mne vrelo. A potom sa vám postupne stráca v tme. Beh bolo to čo ma najmenej trápilo v tej chvíli.

A ráno opäť

Okolo 4 ráno sme skončili a premiestnili sa do Komjatíc. Spali sme v kultúrnom dome na podlahe medzi svadobnými stolami. Dosť komický a zvláštny pohľad. Na stoloch boli ešte koláče zo svadby, ktorými sa kŕmili niektorí bežci. Toto proste nevymyslíš. :) Keď ma Simi ráno zobudila telefónom, že za 30 minút bežím, nebolo mi všetko jedno. Bola som taká stuhnutá a dolámaná ako nikdy. Na otázku na štarte, či sa nechcem rozcvičiť som odpovedla, rozcvičím sa na prvých dvoch kilometroch. Vybehla som z Komjatíc a zjavil sa predo mnou veľký kopec. Do čerta, kde sa tu vzal, napadlo ma. Nejako som sa vyštverala navrch a potom ma čakala už len rovná a nekonečná cesta. Stále bežíte a nemá to konca kraja. Keď dobehnete na ten koniec, zrazu sa to začne od znova. Myslím, že takéto trate, kde je v pravo aj v ľavo kukuričné pole a stále je to rovnaké vôbec nie sú pre mňa. Nič sa tam nemení a po 5 minútach nie je načo pozerať. Nevládala som už ani predĺžiť krok a zo zaťatými zubami som dobehla na odovzdávku. Ten pocit, že už je to za vami a dnes už nebežíte je super. Ďalej už len povzbudzujete ostatných  a snažíte sa aspoň trochu hýbať, aby ste úplne nezatvrdli. Za tento víkend som zabehla skoro 33 km.

Šťastní v cieli

Za 28 hod. 31 min. 05 sec. náš celý team spoločne dobehol do cieľa na Mágio pláži v Bratislave. Zničení a štastní zároveň. Kopa zážitkov, úsmev na tvári a skvelý pocit v každom z nás. Hoci som v pondelok nevedela chodiť, verím že o rok do toho pôjdeme zase.


DISKUSIA K ČLÁNKU (2)

Diskusia k článku - Behom od Tatier k Dunaju

Nový príspevok

Táto diskusia je otvorená len pre prihlásených užívateľov.

tereza.zelinova@zoznam.sk
tereza.zelinova
 26.8.2014 10:47

Ani nehovor, nekonečná cesta. Ale hlavné je že sme to dali ;)

 
rodakova.maria@gmail.com
rodakova.maria
 26.8.2014 9:36

Mala som ten istý úsek a z tých Komjatíc na odovzdávku to nemalo koniec