Priznám sa, že pri pomyslení na to, že budem písať blog o behu, sa mi posmešne dvihli kútiky úst. Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorí by dokázali hodinu behať len tak, bez toho, že by tým dosiahli nejaký konkrétny cieľ. Beh sa však po skončení s aktívnym tancom dostal do môjho života, ani neviem ako.
Tentokrát by som sa s vami rada podelila s úžasným zážitkom z nočného behu Night Run, ktorý sme absolvovali s #mygirls uplynulý víkend. Nie som si istá či sa ten príval emócií dá vyjadriť slovami, ale pokúsim sa :)
Ani neviem ako a mám za sebou ďalší týždeň s #mygirls. A musím sa priznať, že v živote by som nepovedala, že ma beh bude takto baviť a, že sa budem tešiť na splnenie každého bežeckého cieľa z môjho bežeckého plánu.
Tak a prišla hodina pravdy. Po takmer mesačnej pauze od akejkoľvek aktivity vďaka môjmu super členku, ktorý sa uráčil vyvrtnúť, idem bežať. Asi.. Dúfam! Sebavedomo som si struhla zázračný prášok proti bolesti, obula sťahovaciu bandáž a s mierným adrenalínom sadla do auta smer železná studienka.
Tak teda prvý blog. Asi by ste všetci očakávali úvod o tom, ako sme začali, s odhodlaním a nadšením odbehli prvé tréningy, ktoré nám (mne) tréner naordinoval... Bohužiaľ, nie.